Prestala som sa cítiť bezpečne v meste, v ktorom žijem a nehovorí to len ako politička, ale ako žena, ktorá si osobne prešla situáciou, keď sa bežná jazda taxíkom zmenila na nepríjemný a nebezpečný zážitok. A nestalo sa to iba jedenkrát.
Nejde o ojedinelý prípad. Na sociálnych sieťach ma kontaktujú ďalšie prevažne ženy so svojimi vlastnými výpoveďami a osobnými príbehmi, kde tiež opisujú nevhodné správanie vodičov, jazdu bez komunikácie v zrozumiteľnom jazyku či pocit, že sa nemajú na koho obrátiť. Bezpečnosť v taxislužbách tak prestáva byť len otázkou komfortu, stáva sa to otázkou dôvery v systém.
PRAVIDLÁ NIE SÚ ROVNAKÉ PRE VŠETKÝCH
Druhý rozmer tohto problému je oveľa širší, ako sa zdá. Je to práve nastavenie podmienok na trhu, ktoré udáva a reguluje štát prostredníctvom svojich ministerstiev a úradov.
Domáci slovenskí vodiči musia splniť prísne kritériá – odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť, psychologické posúdenie či znalosť predpisov. Tu sú jasne dané pravidlá regulujúce trh a vo výsledku by sa mali pretaviť do bezpečných a komfortných služieb, ktoré si objednávame a za ktoré si aj zaplatíme.
Moja kritika smeruje k tomu, že v realite a praxi existujú často prípady, keď niektorí vodiči z tretích krajín vstupujú na trh cez platformy typu Bolt - bez porovnateľnej miery preverenia jazykových schopností či orientácie v slovenskej legislatíve.
Upozorňujem na to, že ak má jeden vodič prejsť náročným prijímacím procesom a druhému stačí formálne uznanie dokladov bez dôslednej kontroly, nejde o férovú hospodársku súťaž. Nie je to férové voči našim slovenským taxikárom, znižuje to úroveň bezpečnosti cestujúcich a vytvára to nerovné podnikateľské prostredie.
REÁLNE SKÚSENOSTI NESPOKOJNÝCH ZÁKAZNÍKOV
Tu uvádzam niektoré zo správ, ktoré mi zdieľali ďalší ľudia, kde sa chceli podeliť o svoje vlastné skúsenosti s taxislužbou cez online platformu:
- Katarína: “Mne sa stalo, že ma zahraničný vodič Boltu vyhodil z auta v polovice cesty, pretože som mu radila, kadiaľ má ísť. Bolo úplne zjavné, že cestu nepozná. Normálne ma vyhodil z auta.”
- Andy: “Ja mám v poslednej dobe tiež viaceré také nepríjemné skúsenosti. Naposledy ma viezol taxikár z inej krajiny a stále sa sťažoval a chcel do auta prizvať ďalších zákazníkov, aby že vraj viac zarobil. Žiadna úcta. Niektorí boli aj agresívni. Takýchto som zažila viac. Odvtedy taxíkmi už nechodím.”
- Mária: “Mala som podobnú skúsenosť. Vôbec mi vodič nerozumel, išiel divnými cestami a že by pozdravil? Vôbec, také nič nepoznal.”
- Miroslav: “Trikrát som si objednal taxi Bolt a trikrát bol v ňom vždy iný zahraničný taxikár, ktorý mi nerozumel. Dvaja mi vôbec nerozumeli, tretí iba niečo habkal po anglicky. Jeden pozeral počas jazdy futbal v mobile, druhý prešiel odbočku, či išiel 30-kou, pretože zjavne nepoznal ulice. Proste celé zle. Odvtedy si beriem klasickú taxislužbu.”
EKONOMICKÝ AJ SPOLOČENSKÝ ROZMER
Pri tomto probléme je dôležité si tiež uvedomiť, že to má aj ekonomický aspekt. Ak niektoré modely fungovania umožňujú obchádzanie povinností alebo minimalizovanie odvodov, vytvára to tlak na poctivých podnikateľov a zároveň to môže znamenať výpadky pre verejné financie.
V širšom kontexte ide o otázku dôvery v štát a samosprávu. Ak sa občania – najmä ženy – necítia bezpečne ani pri využívaní legálnej služby, je to signál, že systém potrebuje revíziu.
BEZPEČNOSŤ JE ÚPLNY ZÁKLAD. ŽIADNY LUXUS
Téma bezpečnosti sa rýchlo môže zvrhnúť na emócie.
Veľa ľudí sa k tejto téme ohradilo, že máme v politike riešiť oveľa väčšie problémy a kauzy Slovenska ako tému taxíkov. Veď to je, že vraj malá vec. Banalita.
S týmto ja však nesúhlasím a musím ešte podotknúť, že riešime všetko, čo je pre Slovensko, našich obyvateľov a našu budúcnosť dôležité. Malé i veľké veci, pretože veľa dôležitých vecí je ukrytých práve v princípoch tých detailov, ktoré deň čo deň žijeme.
Vrátim sa k podstate a tá je jednoduchá. Ak niekto vozí ľudí – naše dcéry, mamy, priateľky – musí spĺňať jasné a rovnaké pravidlá. A to nie je žiaden luxus alebo špeciálne zaobchádzanie.
Je to naozaj základ – vedieť, že človek, ku ktorému si sadneme do auta, je riadne preverovaný, rozumie jazyku, pozná zákony, ulice i cesty. A hlavne, že rešpektuje vaše osobné hranice.
Chceme vedieť, že vozidlo, do ktorého si sadáme, je technicky v poriadku. Chceme vedieť, že tento systém funguje a že niekto to celé dobre spravuje a férovo kontroluje.
DOMOV CHCEME PRÍSŤ POKOJNE
Neútočím bezhľavo, ani cielene na taxislužby, na Bolt, ani nemám nič proti ekonomickým imigrantom.
Ide mi primárne o bezpečie, o ochranu ľudí, férový systém - podmienky pre poctivých vodičov, ktorí si plnia všetky povinnosti. A o jasný signál, že bezpečnosť (nielen) žien nemôže byť vedľajšou témou. Nie je to ani o tom, že sa naučíme byť opatrnejšie.
Diskusia o taxi službách tak presahuje samotnú dopravu. Dotýka sa dôvery, rovnosti pravidiel a pocitu bezpečia v každodennom živote obyvateľov Bratislava a celého regiónu.
Verím, že tento môj “odkaz” sa dostane ku kompetentným, a že urobia nevyhnutné zmeny.
A čo preto musíme urobiť aj my - obyvatelia, zákazníci, klienti?
Musíme sa ozvať a dávať nášmu systému zrkadlo, spätnú väzbu a trvať na tom, aby bol funkčný, férový a dobrý pre každého.