Dnes som sa symbolicky postavila pred budovu Národnej rady Slovenskej republiky, kde politici tvoria nielen zákony a strážia ústavu, ale zároveň formujú aj našu životnú úroveň a základy morálky v spoločnosti.
Spolu s mojimi kolegami z Práva na pravdu som tu na tomto mieste zvolala tlačovú konferenciu. Urobila som to ako matka a ako človek, ktorý verí, že existujú hranice, ktoré sa v politike jednoducho nesmú prekročiť.
Útoky a neprijateľné reakcie od Dávida Púchovského
V posledných dňoch som sa stala terčom reakcií po tom, čo som verejne na sociálnej sieti vyjadrila svoj názor na pôsobenie asistenta poslanca Jaroslava Spišiaka zo strany Progresívne Slovensko, Dávida Púchovského. Ako matka som vyslovila nesúhlas s tým, aby sa maloletým deťom na školách priamo či nepriamo prednášalo o politických či ideologických témach. Bol to môj názor – legitímny názor rodiča.
Namiesto vecnej diskusie však prišla ostrá reakcia, ktorú považujem za neprijateľnú. V komentári pána Púchovského, ktorý bol verejne publikovaný, zaznelo upozornenie, aby som si „nastavila súkromie“ na Facebooku, a aby som "nevystavovala vlastné dieťa internetovým predátorom", pričom bolo dodané, že dostávam "náskok, než na to verejne upozorní".
Takéto slová podľa môjho názoru cielene nasmerovali pozornosť na moje deti a otvorili priestor pre nenávistné reakcie na sociálnych sieťach, ktoré sa následne spustili.
Deti nesmú byť nástrojom zastrašovania
Práve preto som cítila povinnosť vystúpiť verejne. Pred parlamentom som spolu s kolegami informovala médiá aj verejnosť o tom, čo sa stalo. Nie preto, aby som situáciu dramatizovala, ale preto, že podobné správanie sa nesmie stať akousi normou. Politika môže byť ostrá, môžeme mať zásadne odlišné názory, ale rodiny a najmä deti musia zostať mimo politického zápasu.
Na tlačovej konferencii som zároveň informovala, že v tejto veci bolo podané trestné oznámenie. Nepovažujem to za osobný spor. Ide o princíp. Ide o to, aby sa nastavili jasné hranice toho, čo je v politickej komunikácii prípustné.
Zároveň som verejne vyzvala vedenie Progresívneho Slovenska, aby sa k celej veci jasne postavilo. Položila som im tri jednoduché otázky:
- Považujete vyhrážky voči ženám a deťom za normálnu politickú komunikáciu?
- Vyvodíte zodpovednosť voči svojmu asistentovi Dávidovi Púchovskému?
- Dokážete odsúdiť útoky na rodiny aj vtedy, keď prichádzajú z vašich vlastných radov?
Ako matka, ako žena a ako politička odmietam, aby sa deti stávali nástrojom zastrašovania. A práve preto budeme v strane Právo na pravdu aj naďalej hovoriť o ochrane rodín, o bezpečnosti detí a o tom, že slušnosť a zodpovednosť musia zostať základom verejného života.
Pred budovou parlamentu som povedala vetu, za ktorou si stojím: "politický boj končí tam, kde začínajú deti." Preto sú systémové zmeny vo vdelávaní viac ako nevyhnutné, ak chceme dlhodobo a efektívne chrániť deti.